História
Historici sa domnievajú, že na území dnešných Diviak nad Nitricou,
pôsobili zoborskí benediktíni už v 11.storočí a tento kraj bol kresťanským
už za Veľkej Moravy. V kolíske rodu Diviackych v
Diviakoch nad Nitricou už počas včasnofeudálneho obdobia bol starobylí
kostol zasvätený Všetkým svätým, pri ktorom bola fara. Kostol bol súkromnou
panskou kaplicou rodu Diviackovcov, opatrenou v západnej časti emporou a mal
okrem toho azda i cieľ farský.
Neskôr
slúžil kostol celej doline, ale v rokoch
1246 a
1275 pri majetkovej deľbe pripadol Diviackovcom a odvtedy slúžil potrebám
osadníkom na pravom brehu rieky Nitrica. V roku 1696 sa
začali vo farnosti viesť matriky, ktoré boli neskôr odvezené do štátneho
archívu. Rok 1776 bol významným medzníkom, pretože v rámci reforiem
panovníčky Márie Terézie bola táto farnosť pričlenená do nitrianskeho
biskupstva. V rokoch 1963 - 1965 sa konal II. vatikánsky
koncil, ktorý zabezpečil slúženie omší v slovenskom jazyku a taktiež
používať nový oltár tvárou k ľudu. Pôvodný vchod bol z
južnej strany, ale ten zamurovali, keď spravili nový vchod do kostola zo
západnej strany, o čom hovorí letopočet nad vchodom z roku 1774.
Keď 29.júna 1783 udrel do veže blesk, vznikol požiar, pri ktorom
zhorela strecha veže i kostola. Strecha kostola bola v roku 1822 nanovo
pokrytá šindlom. 1.júna 1826 udrel blesk do severnej veže a značne ju
poškodil. Opraviť ju dal kardinál Alexander Rudnay, ostrihomský arcibiskup.
|
Architektúra
Pri
výskume kostola je zaujímavá technológia stavebného materiálu. Múry lode a
veže sú totiž zo sivého andezitového tufu a zamurovaný románsky portál je zo
svetlého travertínu. V okolí sa andezitový tuf ani travertín nenachádza,
preto sem stavebný materiál dovážali z doliny Nitry, z okolia Hradca a Cígľa.
Kostol je
jednoloďová stavba s polkruhovou a značne širokou apsidou, na západnej
strane s tzv. pánskou emporou a dvojvežovým priečelím. Baroková sakristia
prilieha k severnej strane apsidy. Pred románskym priečelím je baroková
predsieň pristavaná v 18.stor. Románska stavba je murovaná z presných
tufových kamenných kvádrov veľkosti asi 30 x
40 cm, preto neboli ovakované. Pôvodné románske
klenby sa zachovali iba v priestore medzi vežami a na ich poschodiach.
Presbytérium i loď sú zaklenuté barokovými krížovými hrebienkovými klenbami
so šťukovým ornamentom. Kostol mal pôvodne rovnú povalu. O tom kedy dostala
loď kostola klenbu, nie je záznam.
Taktiež nie je záznam o
tom, kedy boli postavené oporné stĺpy, ktorými poistili vonkajšie múry
kostola. Predpokladá sa, že to bolo v období baroka. Oporných stĺpov je
dvanásť. Podľa nezvyklých rozmerov apsidy dalo by sa pochybovať, že apsis a
s ňou i pozdĺžna loď – tak ako sa zachovali, sú pôvodné . Pri
pozornejšom skúmaní, ktoré bolo umožnené dôkladnou opravou kostola roku
1936, sa však ukázalo, že apsis má sokľu zostavenú z hladko obrobených
kvádrov, ktoré nasvedčujú, že je románskeho pôvodu.
Na južnej
strane lode je románsky portál. Na severnej strane apsidy je gotické
pastofórium a goticky portál vedúci do sakristie. Ďalej na severnej strane
lode je neskoro gotický portál vedúci do barokovej prístavby. Na západnej
strane je dvojvežové priečelie s trojicou románskych okien. Na vežiach sú
jednoduché a združené románske okná. Barokové klenby v lodi, spočívajúce na
zvláštnych pilieroch, i dodatočné piliere na bočných fasádach nasvedčujú, že
aj obvodové múry sú románske. Pri oprave v roku 1936 sa na oboch priečeliach
lode našla trojica románskych, polkruhovo uzavretých okien a uprostred
južnej fasády i prostý polkruhový portál. Na priečelí kostola pod severnou
vežou je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku padlým v prvej svetovej
vojne. Pamätná tabuľa je označená štátnym znakom. Pod touto tabuľou je malá
tabuľka, ktorá označuje kostol ako kultúrnu pamiatku.
|
Veže
Západné priečelie je
čiastočne zastavané barokovou predsieňou a schodišťom, ktoré zakrýva strecha
až po okná prvého
poschodia veží. Priestory v prízemí veží v medzivežovom
poli sú zaklenuté románskymi krížovými klenbami bez rebier, steny v severnom
podveží sú zošikmené novšími prístavkami a do južnej veže bolo v barokovej
dobe vložené murované schodište, ktorým sa vystupovalo na novú kruchtu.
Prvé
poschodie: Stredné pole krížovo klenuté bez rebier bolo do podvežových
priestorov otvorené polkruhovými pásmi, ktoré sú dnes zrušené. V priečelí je
osvetlené románskym štíhlym okienkom. Toto pole je proti lodi uzavreté plným
múrom, v ktorom bol portálik, vedúci na emporu v lodi. Južná veža na prvom
poschodí nie je zaklenutá a má zo západnej a južnej strany románske okná.
Severná veža má na prvom poschodí valenú klenbu rovnobežnú s osou kostola. V
hlavnom priečelí nemá okno. Jej priestor osvetľuje malé románske okienko na
východnej strane a na severe trojlistové okno, ktorého tvar má už znaky
ranej gotiky. Táto kružba datuje vznik kostola do čias po tatárskom vpáde.
Tretie
poschodie má veľmi nerovnaké okná. Okrem jednoduchých strieľňových okien v
severnej veži sú tu podvojné okná južnej veže zaklenuté do stredného
stĺpika. Tieto hlavice nemajú nábežníkov, ich hlavice sú kužeľové s
profilovanou krycou doskou a bohato členenými pätkami.
Štvrté
poschodia veží sú tesne pod krovom zaklenuté pôvodnou krížovou klenbou bez
rebier a mali podvojné i potrojné okná na severnej strane veže. Výzdoba
stĺpikov týchto okien je rovnako bohatá ako na treťom poschodí.
|
Zvony a rapkáč
Zvon
nazývaný ,,panenský" je ozdobený ornamentom, podobne ako ,,veľký".
Hore je nápis zhotoviteľa. V strede je na ňom reliéf Božského Srdca
Ježišovho s roztiahnutými rukami, zobrazeného po pás. Pod ním je nápis
,,OCHRANA PÁNA NECH JE SNAMA!". Štvrtý zvon nazývaný ,,cingáčik"
je hore ozdobený ľaliovým vencom. Pod ním je nápis zhotoviteľa R. Manoušek a
spol. Brno, ktorý zhotovil aj predchádzajúce dva zvony. Na zvone je nápis
,,MLADENCI A PANNI HLAS MOJ SA OZIVA NECH V SRDCIACH ČISTOTNÝCH LALIA OŽÍVA" V
severnej veži je umiestnený veľký rapkáč, ktorý sa používa od Zeleného
štvrtka do Bielej soboty. Je veľmi starý, ale kedy a kto ho zhotovil, nie je
známe. |
Interiér
kostola
Murovaný
chór bol postavený v roku 1779.
Predtým bol len malý drevený chór. Pod
drevenými stĺpmi boli zvláštne základy, také ako mlynské kamene, ktoré sú
teraz zasypané pod dlažbou. Pod chórom sa nachádzajú dva pomníky. Jeden je
na severnej strane kostola a je z roku 1571.Patrí rodine Ujfalussy a má
latinský názov, ktorého slovenský text znie: ,,V tomto pomníku leží
slávna rodina Ujfalussy, ctihodný Ján a syn mladší Imrich Ujfalussy z lásky
Gregor ku bratovi svojmu milovanému zhotoviť dal v roku Pána 1571."
V roku 1997
boli do múra kostola uložené pozostatky (urna s popolom) Ištvána Ujfalussy,
ktorý žil v rokoch 1924 -
1996 a zomrel v Port Elizabeth v Južnej Afrike. Na
mramorovej doske, ktorá zakrýva miesto uloženia je nápis v angličtine ,,UJFALUSSY
ISTVÁN,1924 - 1996 PORT ELIZABETH SOUTH AFRICA GRANT ALL PERSONS THEIR
DIGNITY", čo v preklade znamená: Ujfalussy Ištván, 1924 - 1996, Port
Elizabeth v južnej Afrike zaručuje všetkým osobám ich dôstojnosť.
Druhý
pomník patrí rodine Besnákovej a má latinský nápis, ktorého slovenský text
znie: ,,Toto dielo vyhotoviť sa postaral osvietený pán František Besnák
z Besnákovej Vsi, s družkou života Máriou Turanskou z Turian, na večnú
pamiatku svoju a svojich roku Pána 1674 požehnaný."
V zemi pod
chórom, tak z jednej, ako aj z druhej strany, sú pochovaní, mŕtvi až v hĺbke
troch metrov, sú zasypaní pieskom. Toto sa zistilo v roku 1950, keď praskla
klenba chóru pri bohoslužbách na južnej strane. Celý chór bolo treba
podoprieť veľkými trámami, vybrať všetku zeminu a urobiť nový základ pod
nosný pilier v hĺbke troch metrov. Ešte aj v hĺbke troch metrov sa
nachádzali kosti a pozostatky mŕtvych. Objavil sa aj pramienok vody a našla
sa kostra asi dvojmetrového človeka. Boli tu aj truhly s pozostatkami
pochovaných. Všetko bolo vrátené do zeme, tak pozostatky ako aj piesok.
Na chóre sa
nachádzal orgán, ktorý sa datoval do roku 1676. V roku 1927 bol
zakúpený nový orgán z výnosov zbierky farníkov pracujúcich v Amerike. K
výmene tohto orgánu došlo v októbri 1996. V kostole sa nachádza neskororenesančná kamenná krstiteľnica z roku 1638. Oblá kupa stojí na
balustrovej nohe. Daroval ju niektorý z Ujfalussyovcov, lebo je na nej znak
SW.
V kostole sú dvoje neskoro
gotické dvere z 15.stor.,drevené, okované železom. Jedny sú v severnom
vchode. Kovanie majú vo forme ľalií. O niečo novšie sú v sedlovom portáli s
pôvodným kovaním z vegetatívnymi motívmi a vedú do sakristie. Vchodové dvere
zhotovil Ján Baranovič a okovanie dodal Vojtech Mikulík v tridsiatych rokoch
nášho storočia.
Zachovali sa aj
dva neskoro barokové svietniky, polychrómová rezba z druhej polovice
18.stor. V kanonickej vyzitácii z roku 1831 sa uvádza, že kostol mal dlažbu
zo štvorcových kameňov a všetky dvere a okná boli v dobrom stave.
V roku 1805
bola pre kostol vyhotovená nová drevená kazateľnica bielej farby. Zhotoviť
ju dal Jozef Divéky. Na kazateľnicu sa kedysi vychádzalo so sakristie. Ten
otvor je tam aj teraz, ale je zamurovaný.
V kostole
boli vtedy dva oltáre.
Hlavný, zasvätený Všetkým svätým a malý po pravej
strane pri stene – zasvätený sv. Františkovi Xaverskému. Kedysi tu bol oltár
aj na ľavej strane lode, zasvätený sv. Františkovi Assiskému. Tento však
odstránili v tom roku, keď bola do kostola dodaná nová kazateľnica. Obidva
malé oltáre boli postavené v roku 1671 obetavosťou pána Ondreja Ujfalussyho
a jeho manželky Evy Karolyovej. Hlavný oltár bol obrovských rozmerov, ale
pre hroziace nebezpečenstvo bol odložený a postavený jednoduchším spôsobom.
Malý oltár bola pozlátená maľba na dreve.
Pastofórium,
kde kedysi uchovávali Sviatosť Oltárnu, je v stene múra na strane, kde sa
vchádza do sakristie. Krásna kamenná ružica, ktorá ho zdobila bola zničená,
keď bol kostol v roku 1947 elektrifikovaný. Elektrina začala svietiť
začiatkom roku 1948.
Kostol
má vzácny kalich s erbom, darovaný kostolu Alojzom Divékym a Ľudvikou
Blaškovičovou asi roku 1829.Kostol mal aj kalich od kardinála Alexandra
Rudnaya, ktorý sa však počas opravy v roku 1948 stratil.
Sakristia
je z pevného materiálu a je obnovená. Fresky v kostole neboli zistené, ale
vo svätyni za hlavným oltárom bola stena omietnutá červenkastou farbou. Na
povale sa zachovala slabo viditeľná kresba. Je to obraz Panny Márie.
V roku 1911
bolo vymenené zariadenie kostola. Nič zo starého hlavného oltára, bočných
oltárov a kazateľnice sa nezachovalo. Pán farár Szélessy dal vyhotoviť nový
neoklasicistický hlavný oltár, dva bočné oltáre a kazateľnicu stolárskym
majstrom do Novák. Toto zariadenie je v kostole aj dnes.
Na hlavnom
oltári je umiestnený obraz Všetkých svätých a po bokoch obrazu sú sadrové
sochy sv. Alojza a sv. Terézie Ježiškovej. V hornej časti oltára je plastika
Najsvätejšej Trojice. Na dverách do bohostánku je plastika modliaceho sa
Krista v Gecemanskej záhrade. Na ľavej strane je v okrúhlom venci plastika
Obetovanie Izáka a na pravej strane Melchizedech s obetnými darmi chlebom a
vínom.
Na obetnom stole a ambone
sú sochy sv. evanjelistov, ktoré sa zachovali zo zbúraného kostola v
Besnákovej Vsi. Na pravej strane v sanktuáriu sú umiestnené tri sochy
starozákonných prorokov taktiež z kostola v Besnákovej Vsi. Bočné oltáre sú
zasvätené na pravej strane Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie so sochami
sv. Františka Xaverského a sv. Jozefa, zakúpený v roku 1936.V tom istom
roku boli na žiadosť farára Šmoltáka aj posvätené. Na ľavej strane je oltár
Panny Márie Škapuliarskej a sú tu umiestnené sochy svätého Petra a Pavla.
Pred vstupom do sanktuária sú umiestnené sochy Božského srdca Ježišovho a
Srdca Panny Márie. Pod chórom na ľavej strane je socha sv. Antona
Paduánskeho a pri vchode je socha Sedembolestnej Panny Márie.
Krížová
cesta bola pre kostol zakúpená v päťdesiatych rokoch. Stará krížová cesta
bola prenesená do filiálneho kostola v Diviackej Novej Vsi.
Oltáre,
sochy, krížová cesta boli v roku 1997 obnovené a zreštaurované.
|
Opravy a
rekonštrukcie
Kostol
bol vo svojej histórii viackrát opravovaný. Bolo to v rokoch 1774, 1783,.
1826. V roku 1936 bol kostol pod odborným vedením Ing. arch. Václava Mencla
opravený, najmä jeho západné priečelie. Veže boli zbavené vakovky a kvádrové
stavisko bolo vyšpárované. Pritom boli vymenené i barokové kryty obidvoch
veží.
Ďalšie opravy boli v roku
1942, kedy boli postavené schody do kostola o kamenný ochranný múr okolo
kostola. V roku 1950 sa opravoval vnútrajšok kostola, najmä pukliny na
chóre. Opravy v roku 1963 boli vykonané na vonkajších stenách kostola a
vymaľovanie vnútrajška kostola. V prvej polovici sedemdesiatych rokov bol
kostol nanovo pokrytý šindľom, vymenená stará kamenná podlaha a opravený
vonkajší vzhľad kostola. V roku 1996 bola urobená rekonštrukcia
elektrického vedenia, tiež dodané nové osvetlenie kostola a kostol bol
vymaľovaný. Okolo kostola bola položená nová zámkova dlažba. V roku 1998
boli zakúpené nové dubové lavice.
V roku 1999
bolo upravene okolie kostola. Okolo kostola bol vybudovaný okrasný park.
Novovybudovaný park sa však nedotkol troch storočných líp, ktoré rastú
v blízkosti kostola a fary.
|