História filiálneho kostola v Diviackej Novej Vsi

 

 História  

Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1578, o čom svedčí aj arkádovitá loď chrámu. Tento rok je vytesaný aj do kameňa pod erbom rodu Ujfalussy nad vchodom do sakristie. Pôvodne bol bez veže a bol protestantský. Renovovaný bol v roku 1695. Veža bola pristavaná okolo roku 1760 a dal ju pristavať gróf Karol Ujfalussy. Na kríži veže sú písmená CC+UJ, čo znamená comes Carolus Ujfalussy (gróf Karol Ujfalussy). Tento kríž bol koncom 20. storočia vymenený za nový. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej nepochovávali nikoho okrem rodiny Rudnayovcov. Strecha kostol bola renovovaná v roku 1822 a bola pokrytá šindľom.

Pôvodná sieňová stavba s bočnými protestantskými emporami na pilierových arkádach, západná empora spočíva na stĺpovej arkáde. Parapet empory na poschodí členený murovanou arkatúrou. Vedľa presbytéria s polygonálnym uzáverom a s lunetovou klenbou je dvojitá prístavba sakristie s valenou klenbou. V hlavnom priestore kostola je interiér zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasáda je hladká. Fasádová úprava bola v roku 1937.

Vo veži kostola boli zavesené dva zvony, väčší 120 funtový, zasvätený Najsvätejšej Trojici, mal po obvode nápis bežným gotickým písmom: nicolaus. iohanes. andreas. uifalussy. spes.nostra.christus.1586 (Mikuláš, Ján, Andrej Ujfalussy, nádej naša Kristus), bez akýchkoľvek ďalších ozdôb. Predpokladá sa, že zvon bol do kostola prenesený z kaplnky sv. Kataríny, nachádzajúcej sa v hornom kaštieli. Menší zvon, 80 funtový, zasvätený úcte svätých mučeníkov Fabiána a Šebastiána, bol darovaný biskupom Antonom de Révay. Zvony boli posvätené nitrianskym biskupom de Révay. Žiaľ, ani jeden zo zvonov sa nezachoval. Teraz sú vo veži umiestnené tri zvony. Najväčší bol odliaty v roku 1994 zásluhou dekana Pavla Mazúcha. Zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je na ňom nápis: „SVÄTÁ TROJICA, JEDEN BOŽE, ZMILUJ SA NAD NAMI“, DIVIACKA NOVÁ VES 1994, LITAX KOŠICE, MÜLLER DUČAJ. Druhý zvon je zasvätený Panne Márii a má nápis: „TENTO ZVON KU UCTE BLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII NECHALA ZHOTOVIŤ OBEC NOVEJSA. LIAL KÖNIG FRIGYES, ARAD 1912. Zvon je v hornej a dolnej obrube ozdobený kvetinovým vencom. Tretí malý zvon nemá žiaden nápis ani ozdoby.

 

Poloha a pôvod

  Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Diviackej Novej Vsi je teraz jediným filiálnym kostolom Diviackej farnosti. Kostol je postavený na okraji dediny smerom na západ na vŕšku, na celkom suchom mieste a chránený pred ohňom.

Interiér kostola

 

 Kanonická vizitácia z roku 1831 hovorí, že kostol je v dobrom stave. Chór je zhotovený z pevných materiálov. Kostol má organ s piatimi mutáciami, ale málo sa používa. Kazateľnica je čiernej farby, je stará. Kostol nemá krstiteľnicu a neuschováva ani posvätné oleje.

V kostole sa nachádzajú štyri oltáre. Hlavný zasvätený Najsvätejšej Trojici zprevej polovice 18. storočia. Je to polychrómovaná rezba a maľba. Oltár je ambitový, na dverách sú sochy sv. Štefana a Ladislava. Po bokoch mohutná stĺpová architektúra, v strede s obrazom Nanebovzatia Panny Márie a po  stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. Sv. Petrovi chýba v ruke jeden kľúč a sv. Pavlovi chýba meč. Podľa tradície ich chcel aj spolu so sochou vzkrieseného Krista, ktorá bola nad kazateľnicou zreštaurovať, dnes už neznámy veriaci, ale tie sa už do kostola nevrátili. V nadstavci je obraz vznášajúcej sa Panny Márie. Po stranách sú sochy sv. Alžbety a Heleny a na vrchole je skupina Najsvätejšej Trojice.

Ďalej sú tu tri malé oltáre. Jeden sprava pri hlavnom oltári. Je to barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba, po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa a svätice, okolo niky sošky anjelov, vo vrchole Božie oko.. Oltár je zreštaurovaný.

Bočný oltár sv. Anny je barokový z konca 17. storočia, polychromovaná drevorezba. Stĺpová oltárna architektúra, v strede je obraz sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom.

Bočný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie je barokový z poslednej štvrtiny 17. storočia, polychromovaná drevorezba, olejomaľba na plátne. Kazateľnica bola baroková zo 17. storočia, polychromovaná drevorezba, maľba. Na parapete rečnišťa boli sochy štyroch evanjelistov, na zadnej strane obraz Ecce homo. Baldachýn zdobila socha Vzkriesenia, Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica boli v  druhej polovici šesťdesiatych rokov odborne zrekonštruované a obnovené. Z kazateľnice bol v polovici deväťdesiatych rokov zhotovený oltár, ktorý s av súčasnosti používa pri bohoslužbách.

V kostole boli barokové lavice zo 17. storočia, z mäkkého dreva v dvoch radoch po celej dĺžke kostola. V čase konania vizitácie  (29.6.1831) boli v dobrom stave. Pre ich nepoužívateľnosť boli v šesťdesiatych rokoch vymenené za nové.

Vizitácia z roku 1831 hovorí, že bočné oltáre boli zhotovené veľmi jednoducho. Okrem spomínaných obrazov nemali nič. Oltáre boli v dobrom stave a upravené. Nezachoval sa žiaden záznam, či boli požehnané biskupom. Z oltárov mali iba dva krížik s ukrižovaným. Všetky oltáre mali drevené svietniky. Spolu ich bolo osemnásť. Menzy oltárov boli drevené. Hlavný oltár je prikrytý troma plachtami, bočné sa prikrývali len príležitostne. Všetky sú bez antipendií. Prenosné oltárne kamene boli dva, ktoré sa pri bielení kostola poškodili, ale boli opravené. Na hlavnom oltári je dostatočne veľký Bohostánok, je uzamknutý a kľúč je uschovaný v sakristii. Nádoby na uschovávanie svätenej vody v kostole nie sú.

Sakristia je murovaná. Je v nej veľká skriňa na uschovávanie posvätných rúch. Tiež sa tu nachádza jedna spovedelnica, ktorá má mriežku. Kostol je dobre zásobený posvätnou bielizňou.

Kostol nemal až do roku 1739 nehnuteľný základ. Juliána Motešická, manželka Ladislava Ujfalussy, testamentárne zanechala 500 zlatiek. Z ich úrokov dostával kostolník za zvonenie proti búrkam 3 zlatky. Taktiež v roku 1749 po smrti cteného pána Ladislava Ujfalussy dostal tento kostol 1500 zlatiek pre svoje udržiavanie a potreby.

Kurátorom, alebo inšpektorom kostola je pán Alexis Rudnay. Ročné výdavky tohto kostola sú 32 florénov (zlatiek) a 18 grajciarov. Vo vizitácii sa pripomína, že by bolo vhodné zadovážiť nový organ, ale na to zostatok fundácie nestačí.

Do kostola vedú neskorogotické dvere zo 16. storočia, drevené, spevnené kovaním z páskovaného železa s motívami podkov a ľalií.

 

Opravy a rekonštrukcie

 

Kostol bol viackrát opravovaný, je v dobrom stave, čistý, dobre vybavený kalichmi, barokovou monštranciou z 18. storočia, z tepaného pozláteného striebra, ozdobenej bohatým dekorom rokajom, ružami, ušnicami, reliéfmi anjelov a Boha Otca, kostolnou bielizňou a omšovými rúchami.

Na kostole bola koncom 90-tych rokov menená strecha.

 

   

       

Výmena  strešnej krytiny na kostole.