Medaila a kríž sv. Benedikta
Crux Sancti Patris Benedicti
Je kríž s dlhším zvislým ramenom vpísaný do oválu, alebo rovnoramenný kríž, vpísaný do kruhu. Medzi ramenami kríža sú písmená C S P B: Crux Sancti Patris Benedicti – Kríž svätého otca Benedikta. Nad krížom je nápis „PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole. Niektoré medaily majú namiesto textu Pax písmená „IHS“, čo znamená „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí).
Na kríži sú písmená:
na zvislom brvne C S S M L: Crux Sancta Sit Mihi Lux – Svätý kríž nech mi je svetlom, na priečnom brvne N D S M D: Non Draco Sit Mihi Dux – drak (t.j. diabol) nech nieje mojim vodcom. Na ovále (alebo kruhu) okolo kríža sú písmená V R S N S M V S M Q L I V B:
Vade Retro Satana Numquam Suade Mihi Vana Sunt Mala Quæ Libas Ipse Venena Bibas – Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy.
Benediktínska medaila
je odpustková medaila, na ktorej prednej strane je Kríž svätého otca Benedikta s exorcizmom; na rube je obraz svätca – patriarchu západného mníšstva. Kríž na medaile sv. Benedikta je znamením Kristovho vykupiteľského diela; vo viere v spásnu moc Kristovho kríža Benedikt už počas svojho života vykonal mnoho zázrakov. Znamením kríža sv. Benedikt zaháňa diabla – viď exorcizmus na prednej strane (tzv. „apotropaion“, z gréc., zažehnávanie, rozumejme zlých síl, teda diabla). V ľudovej viere sa medaile pripisoval aj ochranný a liečivý účinok proti zarieknutiu ľudí a dobytka a bola tiež nosená ako ochrana proti živelným pohromám. Sv. Benedikt bol uctievaný aj ako patrón dobrej smrti; v niektorých prevedeniach je obraz sv. Benedikta na rube medaile sprevádzaný textom Eius in obitu nostro praesentia muniamur! – „Jeho (Benediktova) prítomnosť nech nás chráni pri našom umieraní“.
Podľa tradície má kríž a medaila svoj pôvod v zázračnom uzdravení alsaského grófa Brunona z Egisheimu, neskoršieho pápeža Leva IX. (1048 – 1054). Ako mladíka ho uhryzla jedovatá ropucha (vtedy sa verilo, že ropuchy sú jedovaté), v sne potom zbadal sv. Benedikta, ako mu kladie na ústa kríž a tak ho uzdravuje.
Od 11. do 17. stor. bola úcta ku krížu svätého otca Benedikta neoficiálna, súkromná. Najstaršia pamiatka na prejavy tejto úcty bola v r. 1647 nájdená v kláštore v Metten – obrázok a popis kríža sv. otca Benedikta z r. 1415, podľa ktorého boli neskôr zhotovované benediktínske medaile.
Oficiálne schválenie razby medailí získal až břenovský opát Benno II. Löbl (1738–1752), najskôr dekrétom kongregácie pre udelenie odpustkov (Congregatio indulgentiarum) z decembra 1741, a potom (v marci 1742) aj bullou pápeža Benedikta XIV. Podľa tejto bully každá osoba v stave posväcujúcej milosti, ktorá medailu nosí a najmenej jedenkrát týždenne sa pomodlí ruženec alebo sedem kajúcich žalmov, a vykoná tiež nejaké skutky telesného milosrdenstva, získa počas všetkých hlavných sviatkov /tj. Narodenie Pána, Zjavenie Pána, Veľká noc, Nenobovzatie Pána a Božieho Tela/, ďalej na všetky hlavné mariánske sviatky, Všetkých svätých a sv. Benedikta plnomocné odpustky, ak pripojí modlitbu na vyhubenie kacírstva, povznesenie sv. Cirkvi, pokoj a mier medzi kresťanmi a za všetky naliehavé potreby sv. Cirkvi. Okrem toho bulla hovorí o ďalších, neplnomocných odpustkoch.
K požehnaniu medaile mali oprávnenie iba benediktíni z českomoravskej kongregácie; r. 1844 získala to isté právo cassinská kongregácia (breve pápeža Gregora XVI. Z 9.2.1844).
Breve Pia IX. Z 27.6.1856 a Leva XIII. Z 12.4.1902 udelilo opátom predstaveným benediktínskych kongregácii a opátovi primasovi benediktínskej konfederácie splnomocnenie poverovať požehnaním medaile ktoréhokoľvek kňaza podľa vlastného uváženia a výberu.
Podľa ustanovenia Kódexu kanonického práva z r. 1983, ktorý (implicitne) individuálne alebo skupinové privilégia rušia alebo upomínajú, platia momentálne pre požehnania benediktínskej medaile rovnaké pravidlá ako pre všetky devocionálie, tj. požehnanie kňazom a ich následne užívanie vo viere v Božie milosrdenstvo, ale bez poverčivosti, ktorá by pričítala požehnanému predmetu magické pôsobenie.
Kríž svätého otca Benedikta býva niekedy chápaný ako rádový znak benediktínov. O znak v pravom slova zmysle však nejde. (Oficiálnym znakom benediktínskej konfederácie je zlatý patriarchálny kríž so slovom PAX pod ramenami kríža v zlatom trojvrší, v modrom štíte.)
Vnímanie CSPB ako „rádového znaku“ je dané počtom, s akým sa kríž sv. otca Benedikta objavuje – nielen na apotropaických medailách, ale tiež často na kláštorných stavbách, na obrazoch, freskách a pod. Niekedy sa jeho charakteristický tvar premieta do architektúry samotnej, napr. v kombináciách kríža a oválu v pôdoryse kostolných stavieb.